(dráma s oponou)

Prvý diel tzv. Horskej pentalógie, inšpirovaný mystikou hôr, slovenským folklórom a divadlom absurdity.

Postgeneračný konflikt v horárni uprostred dialektického lesa. Svet, ktorý sa prevráti hore nohami a v ktorom musíme aj ďalej žiť. Rozvadená rodina, archetypálny vzdor najmladšieho syna a dedko, ktorý odletí do vesmíru. S výsledkom inscenácie sme neboli spokojní a preto sme vytvorili dve verzie, pretože si vyhradzujeme právo na omyl. A našli sme sily na jeho korekciu… lebo sme boli oveľa, oveľa mladší, než dnes.

V 1. verzii spodobujú: Vlado Balek, Zuzana Benešová, Viliam Klimáček, Frédérique Moreau, Martin Vanek, Méry Horoščáková (oponárka)
V 2. verzii spodobujú: Igor Adamec, Vlado Balek, Zuzana Benešová, Gyungyi Holló, Marián Jaslovský (sax, fl, perc), Viliam Klimáček (sax, dr), Martin Vanek

Premiéra 1. verzie: 25. apríla 1992 Klub Čierny havran na Bielej ulici, Bratislava
Premiéra 2. verzie: 9. novembra 1992 tamtiež (súčasťou bol improvizovaný a stále aktualizovaný Divadelný týždenník)

Odhliadnuc od zaujímavých ženských hereckých výkonov tentoraz Klimáček predložil skutočne lojovo – jalový text.
Barbora Dvoráková, SME, 30.5.92

Loj – nejveselejší katastrofická hra, kterou znám…
Karel Kráľ, Svet a divadlo 4/92

Počuli ste už vtáčiky spievať ironicky?
Adela Demekova, Smena 1.5.92

Text hry vyšiel v časopise Svet a divadlo 3/92 a v zborníku Slovenska dráma 2 (1989 – 90).