Vestpoketka
(Veľmi) voľne podľa „Vest Pocket Revue“ od Voskovca a Wericha
Tu to všetko začalo…
Pokušenie odpovedať na otázku – z čoho vlastne vzniklo GUnaGU – kategorickým „z ničoho!“, je veľké… Vychádzalo by z notoricky známeho, no ustavične skľučujúceho zistenia, že sme nemali nič, čím by sme sa mohli čo len vzdialene merať s predvojnovým Osvobozeným divadlom a povojnovým Semaforom… Ak Viliam Klimáček sa herecky približuje k súvekej obdobe klaunsko – konferenciérskeho typu Werichovho, Ivan Mizera mu sekunduje nielen v transformovanej „voskovcovskej“ pozícii, ale súčasne v hudobno – autorskom a interpretačnom význame integruje funkciu, ktorú u Osvobozených zastával Ježek…
Stanislav Vrbka, Javisko 11/86
Mizera s Klimáčkom však Osvobozené divadlo nevykrádali, ale napojili sa zo zdrojov „osvobozeneckého“ humoru, z onej „hliny“ a „srandy“, zacielenej tentoraz proti nášmu vlastnému velikášstvu, hlúposti a malosti.
Martin Porubjak, Javisko
Celkovo krásna paródia na odheroizovanie pomýlene vykonštruovaných hodnôt.
Ivan Kováč, Spravodaj MJF 85
hodinkám som dal nálev sladkokyslý
zavarený čas bude na nezmysly
ha drago gunagu du rugudaga
de slasu čípe slasu odojodôj
odojodôj!!!
(záverečná pieseň Vestpoketky)
Text hry bol publikovaný v časopise Javisko, 12/85