Fiktívny bar kdesi v Bratislave. V ňom dvaja zákazníci – vojak, ktorý sa predávkoval morfiom v roku 1945 a bývalý športovec, ktorý sa ufetoval toluénom v roku 1989. Za nimi prichádza dievča zo súčasnosti, dílerka, ktorá preváža v žalúdku kokaín. Celá hra pôsobí ako jeden veľký trip, kde si traja narkomani, živí aj mŕtvi z rozličných dôb hovoria, ako a prečo s drogami začali.

Hra je hereckou exhibíciou troch vynikajúcich improvizátorov a strieda pasáže komediálnych dialógov s vizuálnymi scénami a tancom.

Do hry sme ukryli 25 citátov z hier, ktoré GUnaGU počas 25 rokov hralo.

„V roku 1985 sme založili divadlo GUnaGU, aby sme sa uprostred reálneho socializmu nezbláznili. Odvtedy prešlo štvrť storočia a z amatérskeho súboru sa stalo profesionálne divadlo, ktoré uviedlo vyše 50 vlastných hier. Z polovice z nich sme vybrali citácie – často krát len slovo, kostým či rekvizitu – a ukryli ich do BARU ARGENTÍNA. Netrápte sa ich hľadaním. Ak nejakú dešifrujete, dobre, ak žiadnu, tiež dobre. Jednu však prezradím: princíp scény vymyslel náš priateľ Aleš Votava ešte pre Argentínu z roku 1997. Aj takto si pripomíname, že už nikdy pre nás, žiaľ, novú scénu nenavrhne. Počas 25 rokov našej existencie videlo GUnaGU vyše stotisíc divákov. Prežili sme politický prevrat, tri štátne útvary, piatich prezidentov – a ministrov kultúry si zrátajte sami. Do povedomia slovenských divákov z GUnaGU prenikli Slávka Halčáková, Petra Polnišová, Roman Pomajbo, Peter Sklár, Dano Dangl, Viktor Horján a mnohí ďalší. Iní zasa odišli, aby urobili vo svete kariéru, ako kanadský matematik Ivan Mizera či newyorská módna návrhárka Petra Langerová. Niektorí z nás odišli veľmi, veľmi ďaleko. Aj im venujeme túto hru. Ďalší naši kamaráti mali problémy s drogami. Aj o nich sme veľa hovorili, keď sme pripravovali túto hru. Brať drogy sa vraj čínsky povie „tancovať s tigrom“. BAR ARGENTÍNA venujeme všetkým, ktorí tancujú s tigrom.“

Viliam Klimáček