Nízkotučný život
Jedna z najúspešnejších hier GUnaGU. Aktuálna téma, skvelé roly. Ako sa to začalo?
Keď som dosiahol 124 kilogramov živej váhy a stal sa tak najťažším slovenským dramatikom, vážne som sa nad sebou zamyslel. A ako obyčajne by som s tým nerobil nič, keby mi manželka neposunula kontakt na isté redukčné štúdio. Keďže ho mám tristo metrov od domu, išiel som sa tam pozrieť a povedal si, prečo nie? Tak som začal cvičiť a diétovať a na môj neskrývaný úžas aj účinne chudnúť. Dal som po trištvrte roku dole dvadsaťštyri kíl a zrazu som zistil, že toto štúdio navštevujú aj naše herečky a všelijaké moje známe a kamarátky a že sa mu nevyhýbajú ani muži. Fenomén reťazového chudnutia – schudne kamarát, musím aj ja. Tak som začal rozmýšľať, čo spôsobuje trend dobre vyzerať a čo sú preň ochotní muži aj ženy urobiť. Že dnes cvičia aj intelektuáli, je pozoruhodné. Možno si nahovárajú, že vlastne robia body art, umenie s vlastným telom.
Ale tvoje fiktívne štúdio Low fat life ® je v predstavení tvrdá gestapácka firma. Aj v skutočnosti si chudol tak drasticky?
Božechráň, v Komplimente boli na mňa veľmi milí a ich cviky a rady perfektne zaberali, takže som bol spokojný. A moje cvičiteľky boli skvelé a empatické dámy, ktoré týmto pozdravujem. Iná vec je, že som si chudnutie zobral len ako zámienku a v hre som poriadne pritvrdil, aby bola zábavnejšia. Moje hrdinky z Nízkotučného života totiž môžu z redukčného sanatória odísť, až kým schudnú stanovený počet kíl. Dovtedy sú tam zatvorené ako vo väzení, čo však nie je podľa reality. Ale pozeráme azda filmy či divadelné hry kvôli nudnej skutočnosti? Radšej chceme snívať, smiať sa, dať sa uniesť príbehom, ktorý sa ani nemusel stať. Poznámka, že čosi je podľa skutočného príbehu, je len taká barlička pre divákov. Hneď sa potom v umení lepšie fabuluje.
Vo veľkom štýle sa už tretíkrát vrátila do GUnaGU Peťa Polnišová. Asi to nemala jednoduché s dvoma malými deťmi, z ktorých jedno stále dojčila?
Mňa sa nepýtaj, mne už deti odrástli, ale pri Peti som si spomenul, čo to bolo za drinu. Preto sme mali čo najviac skúšok u nej doma, aby sa mohla malým venovať a zároveň s nami pracovať. Tieto zahrievacie týždne boli kľúčové. Napísal som totiž len taký orientačný scenár a s dievčatami na čítačkách sme ho spoločne dopĺňali. Robil som si poznámky, doma som ich večer prepísal a ráno na druhý deň sme skúšku začínali s aktuálnou verziou. A tak to bolo deň po dni, až kým sme neprepísali všetko. Je to teda kolektívna hra, osvietená duchom všetkých zúčastnených, aj keď konečná supervízia či niektoré scény sú moje. Ale podobne vznikala aj hra o aupairkách.
Peťa sa vo veľkej miere zaslúžila o svoju rolu. Jej postava mala byť pôvodne fanatička z nejakej sekty?
Mala byť kazateľkou Cirkvi konzumu posledných dní, mala chodiť po auparkoch a euroveách a vyzývať ľudí, nech veľa nakupujú, lebo koniec sveta je už blízko, tak nech si ešte užijú. A ako rozhrešenie im do úst mala vkladať čipsy. Nakoniec hrala tú najjednoduchšiu situáciu, ktorej som sa pôvodne chcel vyhnúť, lebo sa mi zdala málo originálna – podvádzanú ženu, ktorú klame vlastný manžel, lebo od svadby pribrala a už ho nepriťahuje. A táto najbanálnejšia z banálnych zápletiek, ale, žiaľ, aj najčastejšia z častých, v jej podaní naraz získala obrovskú silu a zmenila sa na všeplatnú výpoveď. Ako pointu sme dali, že jej manžel si nenašiel štíhlu krásku, ale naopak chodí s ešte korpuletnejšou ženou, než je ona sama. Ale nízkotučný v názve neznamená len chudnutie, ale aj diétnosť duševného života. Nízkotučná politika, viera aj láska. Písať iba o tom, že niekto má nadváhu a chce ju zhodiť, by bolo primálo. Šlo mi o fenomén celospoločenskej nízkotučnosti – rovná sa povrchnosti. Light strava, light kultúra, light vzdelanie.
A práve light kultúru zosobňuje postava Anity, ktorú skvelo chytila pod pazuchu Zuzana Mauréry.
Je to jej najlepšia rola u nás, a to, prosím, je výborná aj inde. Tu hrá redaktorku, ktorú chcú z vydavateľstva prepustiť, pretože sa už prestávajú čítať knihy. Encyklopédie, ktoré ona zostavuje, už nikoho nezaujímajú. Z miesta ju vytláča nová kolegyňa, ktorá sa chce viac než na čitateľov orientovať na televíznych divákov, ktorí nestíhajú pozerať všetky seriály, pretože idú v rovnakom čase. Ako budú ráno v práci in, ak nebudú vedieť, čo sa stalo v minulom dieli? Pomôžu „zlaté esemesky“, ktoré im vydavateľstvo pošle, a v nich bude stručný obsah deja, ktorý nestihli vidieť.
Nebojíš sa, že ti ten nápad niekto ukradne?
Skôr sa bojím, že ho zrealizuje. Anita je aj tajná autorka ženských románov, známa pod pseudonymom Oto Otcov a píše svoje romány nohou, aby si sťažila písanie. Kým palcom na nohe čosi vyťuká do klávesnice, prejde veľa času a ona si môže vetu dokonale rozmyslieť. Inak, aj Hemnigway písal postojačky.
Anitin príbeh sa hrá ako psychodráma. Ona hrá samu seba a kolegyne okolo ľudí z jej života. Ty celkom fičíš na tejto psychologickej metóde, však?
Aj v Závislákoch sme hrali psychodrámy, lebo majú divadelnú podstatu. Človek musí zrazu hrať nielen seba, ale aj svojho partnera, a cez neho akože so sebou jednať, čím možno zistí, kde je v ich vzťahu problém – ale to, čo my predvádzame, má k ozajstnej psychodráme ďaleko. Mimochodom, sme v divadle, nie na klinike. Naše herečky hrajú aj vŕzganie dverí, rádio a všetky ruchy. Takže rozhlasová hra v priamom prenose. Darina Abrahámová hrá Anitinho sexistického šéfa, ktorý s ňou mal kedysi vzťah. Obrátenie genderových rolí funguje v divadle znamenito. A celú hru sú dievčatá oblečené v ružových teplákoch a neskrášľujú sa žiadnym kostýmom ani líčením. Je to krutá telesná hra, ale veľmi oslobodzujúca. Jednak sa hrá o nadváhe a žartuje na úkor seba samej a jednak sa permanentne obhajuje vlastná dôstojnosť, pretože človek s nadváhou má menej sebadôvery. Ženské roly sú tu veľmi náročné, ale herečky si udržiavajú šarm aj v zdanlivo ponižujúcich situáciách.
Viktor Horján skvelo zapadol medzi športujúce ženy. Nezávidia mu jeho nádherné kostýmy, keď ony majú len tepláky?
Viktor hrá alter ego každej z nich a preto na každú veľa vie. Kladie nepríjemné otázky, ale aj provokuje, či si nedajú keksík alebo kešu oriešky. Je to taký diabol zašitý v ich koži, ktorý vonia po nugáte a fondáne. Renáta Ormandíková, už roky moja “dvorná“ kostýmografka, sa na jeho oblečení realizovala o to viac, čím menej šancí mala s teplákovou estetikou ostatných. Ako Anitine ego má napríklad miesto ruky nohu v pančuche. Ale Viktorovi bizarné roly pristanú ako nikomu inému.
Predstavenie nevznikalo ľahko, za ostatné roky to bol najťažší pôrod v GUnaGU, povedané rečou tvojho bývalého povolania. Počítal si aj s tým, že to nikdy nedorobíte?
Nie, ale rátal som, že minimálne posunieme premiéru. Všetci obetovali extrémne veľký kus osobného pohodlia. Peťa skúšala a dojčila zároveň, Zuza Mauréry paralelne robila nejakú hru v Prahe, ďalší nakrúcali v televízii a Darina chodila dramaturgovať do SND, takže sme sa stretávai, len keď mali voľno. Nie vždy sme boli všetci, robili sme vo dvojici, v trojiciach, ale keď sa začalo skúšať na javisku, Peťa už nemohla bývať s deťmi doma a najala si babysitterku, tá jej malého doniesla do divadla na dojčenie, prosto vyčerpávajúce. Napočudovanie sme sa ani raz nepohádali, aj keď napätie bývalo. Toľko silných ženských osobností pokope, to sa niekedy nedalo zvládnuť, takže som si hovorieval, že nabudúce robím monodrámu s mužom.
Darina hrá poslankyňu parlamentu a jej psychodráma sa naraz stáva politickou groteskou. Plánoval si to?
Ani nie, hoci na Slovensku takmer nie je politická satira. Posledné, čo si zaslúžilo také označenie, boli TV veci kvarteta Noga-Skrúcaný-Radič-Filip. A potom bum a dlhoročné ticho. Myslím, že dnes sa televízie boja, že prídu o reklamy, ak by žartovali na účet politikov, ktorí majú vplyv v štátnych podnikoch, ináč si to neviem vysvetliť. A svoje zohráva aj naša národná nechuť pozerať na prsty vládam, nech nás akokoľvek žmýkajú. Slovák je už taký, najprv sa naserie, potom skloní hlavu a ide orať.
Poznáš nejakých mladých umelcov, čo by na politickú grotesku mali?
Iste, minimálne Jakub Kroner či Mišo Kubovčík, no možno im celá politika nestojí za to. Tak som si povedal, že to nebudem tlmiť, keď nám to pri skúšaní spontánne vzniká. My všetci v divadle sme len mediálni občania, to značí, že čo vieme o politike, vieme len z médií, no aj to stačí, aby sa nám občas dvíhal žalúdok. Scény z parlamentu nám naskakovali celkom samovoľne, najmä Peti, ktorá improvizovala celú vládu, menila postavy a hlasy a sama to v tých ružových teplákoch odpálila za všetkých veľkých chlapcov v Národnej rade.
Ale poslankyňa Ingrid má ešte iný dôvod než redukciu svojej váhy.
Ingrid do sanatória dá tajne namotovať kamery, ktoré majú snímať, ako postupne chudne. A na záver, ako štíhla a krásna poslankyňa pôjde v budúcich voľbách na bilbordy s heslom – dokázala som schudnúť, zoštíhlim aj štátny aparát! Lenže v sanatóriu neschudne, ale priberie z pašovaného jedla. A hrdo odtiaľ odíde a za peniaze daňových poplatníkov si urobí na Malte kurz angličtiny a stane sa europoslankyňou. A v Bruseli bojuje za dovozové kvóty geneticky modifikovaného biomarcipánu.
Na záver knihy o tridsiatich sezónach GUnaGU si si nemohol vybrať lepšie predstavenie. V Ticketportáli sa vypredá behom pár hodín, pozývajú vás s ním po celom Slovensku, chcú si ho objednávať firmy, kedy to stíhate?
Je to jednoduché, nestíhame. Miesto šesťkrát mesačne ho dokážeme nasadiť horko-ťažko štyrikrát, no intenzívne chodíme na zájazdy, tak konečne uspokojíme aj divákov mimo Bratislavy. Okrem Nízkotučného života máme v repertoári ďalších desať živých hier, takže vylúštiť krížovku, kedy má ktorý herec voľno a kedy nie, je nadľudská drina. Vždy to však dopadne tak, že hrací plán zostavím a nakoniec hráme. Ja som si v tomto divadle neužil veľa pohody, lebo najlepšie vidím, že je permanentný zázrak, že stále existujeme a sme schopní sa schádzať na skúšky a predstavenia, hoci naši protagonisti patria k najvyťaženejším hercom Slovenska. Ale bez toho napätia by sme nemali tú energiu, ktorú stále aj po rokoch vyžarujeme. Takže pohoda ma tu ako riaditeľa asi nikdy nečaká, ale sem-tam zažijem čosi ako spokojnosť, že to ide, že ľudia chodia a že nás stále baví robiť nové hry, no ako autor a režisér si to užívam znamenito!
- Nebudeš mať inej diéty okrem low fat life ®.
- Nevezmeš meno diéty svojej nadarmo.
- Pomni, aby si sa v deň sviatočný neprežral.
- Cti kalorickú hodnotu potravín svojich.
- Neosladíš.
- Nesfrituješ.
- Nepokradneš chladničku po šiestej večer.
- Nebudeš sa prežierať v myšlienkach ni v skutkoch.
- Nepožiadaš krémeš blížneho svojho.
- Pomni, že ješ, aby si žil, a nežiješ, aby si jedol.
Redukčné desatoro (Nízkotučný život)