V tomto meste zdochol pes
(milenci a milenky)
Komédia o láske.
V malom meste býva niekedy taká nuda, že obyvateľom ostávajú len nevery, sex a občas chuť niekoho zabiť…
Na pohreb starostovho psa, ktorého ktosi otrávil, príde aj bývalá rodáčka, dnešná celebrita, moderátorka relácie Nemé tváre, so svojim asistentom – milencom. V lesoch okolo mesta vyjú vlci, ktorých niekto vypustil z chovnej stanice. Ožívajú staré vzťahy a roztáča sa kolotoč dávnych lások a odmietnutí…
Prvá hra, ktorú sme skúšali v lockdowne, s rúškami na tvárach. Hra o tom, že žijeme, akoby sa nič nestalo, ale ono sa stalo. A nám samým, ale aj hrdinom tejto hry, sa svet pred očami pomaly mení a ešte nevieme, či to zvládneme.
Neprepadajme panike, pretože čosi ostáva stále rovnaké: lásky.
Lásky šialené, vášnivé, pragmatické, vrelé aj predstierané… hoci vonku zdochol pes.
Foto © Ctibor Bachratý
Rozhovor s režisérom:
Vaša najnovšia hra V TOMTO MESTE ZDOCHOL PES, evokuje situáciu, ktorú cítime ostatného polroka všetci.
Žiaľ, na Slovensku „zdochol“ esprit a radosť zo života, ktorej tu aj tak nikdy veľmi nebolo. Ochranné opatrenia proti pandémii nás naučili báť sa a sedieť doma.
Neobhajujem umŕtvenie spoločenského života, ale nie je to práve tá opatrnosť, ktorá spôsobila, že máme voči okolitým krajinám oveľa menej obetí?
A za akú cenu? Divadlo a kultúra má obetí nepočítane. Veď rušíme premiéry, festivaly, koncerty, zatvárame kluby. A o skrachovaných reštauráciách, cestovkách a malých firmách ani nehovorím. Ale vážne. Nebezpečie Covidu nespochybňujem. Kým som sa nestal profesionálnym divadelníkom, robil som deväť rokov lekára. Na súčasných opatreniach mi vadí, že pravidlá, ktorými máme chrániť divákov, sa menia zo dňa na deň a sú tak nejasne formulované, že každý si ich vysvetľuje po svojom. A predovšetkým mi vadí, že obmedzenia neplatia rovnako pre všetkých. Tentoraz si to najviac odniesla Bratislava a bolo to veľmi hlasné au!
Na obmedzenie počtu divákov v sále ste reagovali happeningom v GUnaGU – Slávnostné Zatváranie radov…
Áno, na štátny sviatok Sedembolestnej sme slávnostne v GUnaGU zatvorili každý druhý rad. A zatvorené rady sme pomenovali na počesť ľudí, ktorí ostatného pol roka riadia dramaturgiu našich divadiel a spoločenský život na Slovensku. Už pár dní tak v GUnaGU máme Mikasov zatvorený rad, Krajčího zatvorený rad, Matovičov zatvorený rad, Milanovej zatvorený rad a malý pol rad vzadu sme zatvorili ako Klusov riadok. Možno niekto z menovaných naozaj chce kultúre pomôcť, ale sú to len hamletovské slová, slová, slová – a žiadne činy.
Vaša najnovšia hra má podtitul „milenci a milenky“.
Je to komédia o nude na Slovensku, o nude v malom meste, ktorú ľudia častokrát zaháňajú flirtom a neverami. Nie je to teda hra o karanténe, to nech robia Televízne noviny. Divadlo má byť nad vecou.
Čo to má spoločné so psom?
Pes – ako prezrádza už názov, je po smrti, chystá sa mu veľkolepý pohreb, pretože bol miestny miláčik. A obrad bude moderovať bývalá rodáčka, teraz moderátorka relácie Nemé tváre, preslávená ochranou mačiatok a psíkov. A ktorá tajne miluje… koho, uvidíte.
Odohráte predstavenie aj pre päťdesiat ľudí, lebo viac do sály podľa nariadení hygienika nemôže?
Samozrejme! Chceme hrať! Ľudia sú vystrašení, denne masírovaní počtami chorých a boja sa prísť do divadla. Stále nám vyvolávajú a píšu na facebook, či hráme a my im stále odpovedáme, že samozrejme, hráme. Ak by ste dovolili, zakričím tu v denníku N: HRÁME A TEŠÍME SA NA VÁS!!!
Čo by ste odkázali nerozhodným divákom?
Že pokojné sedenie s rúškom v sále je menej nebezpečné než jazda v hromadnej doprave či nákup v obchodnom centre. Divadlo nie je svadba, kde sa je a pije a do tváre vám spieva fučiaci opilec. Príďte, dezinfikujeme sálu každý deň. Budete len sedieť, pozerať sa a baviť. A spievať nemusíte, sľubujem
(september 2020)